Prečo radšej Pasteur než Bohr či Edison

Aj technologická politika má svoje mýty.

Súčasťou predvolebných programov mnohých politických strán bývajú aj zmienky o inovačnej alebo vednej politike. Nie je to najatraktívnejšia téma, nakoľko si ju štandardný volič vie len s ťažkosťami predstaviť a tak jej politické strany venujú pomerne málo pozornosti. Často sa dostane niekde do pomedzia medzi programy o školstve a ekonomické programy a niekedy vie byť ukážkou „modernosti“ celého programu.
Inovácie vo vede a technike majú pritom potenciál meniť životnú úroveň v krajine najradikálnejšie. Stačí sa pozrieť na krajiny ako Južná Kórea, Taiwan, ale v posledných rokoch aj do Rwandy či Kene, kde sa v mnohých oblastiach zlepšuje kvalita života práve vďaka podpore inovatívneho priemyslu.

Aj technologická a inovačná politika však majú svoje mýty. Poukážem na tie, ktoré sú najčastejšie používané vo verejnej debate na Slovensku.
Prvým je základný mýtus o tom, čo je inovácia. Kým bežný človek si pod inováciou predstaví novú technológiu či „vynález“, v realite to tak nemusí nutne byť. Veľká časť peňazí na výskum a vývoj (R&D) v súkromných korporáciách často končí u optimalizácií výrobných procesov či dizajnov, teda lacnejšej výroby. Podmienkou pre inovácie je u väčšiny meraní novosť, zlepšenie aktuálneho stava a komerčné využitie.
Inovácie nie sú lineárne. Nie každý technologický alebo vedecký progres ide cez stupne primárneho, aplikovaného výskumu, následne vývoja a uvedenia na trh. Nemusíme mať najlepšie výskumné pracovisko v genetickom výskume, aby sme vedeli byť lídrom v produkcii liečebných metód, prístrojov či medikamentov pre genetické poruchy. A naopak, to že máme výborné centrum polymérov na SAV neznamená, že vieme dominovať globálnemu trhu s inovatívnymi plastmi. Patenty zase neznamenajú inovácie, i keď sú pre nich dobrá zastupiteľská hodnota. Patent znamená, že zverejníte výsledok vášho výskumu a štát vám za to sľúbi, že ho ochráni. Prirodzene, veľa spoločností sa radšej rozhodne výsledky výskumu nezverejňovať a nechať ich len ako obchodné tajomstvo. Merať teda kvalitu výskumu len cez patenty nie je dostačujúce a môže viesť k podobne neproduktívnym výsledkom ako sú publikácie v rumunských či ukrajinských predátorských žurnáloch.

A na záver, najväčšiu podporu z verejných zdrojov by mal mať takzvaný Pasteurov kvadrant. Donald Stokes tak nazval vedecké výskumné projekty, ktoré sa snažia o dôkladné pochopenie základných vedeckých problémov a zároveň majú okamžité využitie pre spoločnosť. V kontraste s tým sú Bohrov kvadrant, teda primárny výskum a Edisonov kvadrant, teda čisto aplikovaný výskum. Samozrejme, aj tieto treba podporovať, no ich výnosnosť a prínos pre verejné blaho je výrazne nižší, než u Pasteurovho kvadrantu. Technologická a inovačná politika sú komplexné oblasti vyžadujúce si omnoho komplexnejšiu debatu a trpezlivosť než aká sa im dostáva dnes. No v prípade že sú správne aplikované, vedia priniesť veľmi hmatateľné a konkrétne výsledky.